Poznáte ten pocit, keď rozmýšľate nad darčekom pre dieťa a stratíte sa v spomienkach na svoje detstvo?
Zvykne to byť skvelé "nakopnutie" - aspoň pre mňa - a tentokrát to nebolo inak. Neterka Noemka sfúkla už dve sviečky na torte a prebúdza sa v nej srdiečko princeznej.... šaty s vlečkou, trblietky, dlhé vlasy, zámoček, vlastná čarovná izbička... Poznáte to? Ja sama som tým prešla :)
Vyrobiť "darček na mieru" bolo prijemným dobrodružstom. Chcelo to niečo malé a šikovné do ruky. SWEET HOME pre Noemku, ako som to pracovne nazvala, som navrhla do kufríka (z MadamBal). Bábiku vybrala mamina.
Nábytok do domčeka som vyrobila z kúskov narezaného kartónu, namaľovaného akrylom v tónoch kufríka. So štipkou fantázie, odpozorujúc reálny nábytok, vyšli celkom podarené kúsky.
Na drobnosti, ako miska a koberec, poslúžil vďačne prírodný biely špagát. Na drez v mini kuchynskej linke bola použitá nádobka z masielka.
Kvetinku som kúpila v galantérii a tavnou pištolou zlepila do vrchnáčika z flaše.
Poťah a vankúše sú vyrobené z bieleho filcu. Výhodou je, že ho netreba obendlovať iba jednoduchým stehom zošiť.
Vnútro kúfríka som "otapetovala", teda natrela farbou a vyrezala okienko, vložila doň priesvitnú fóliu aby vtvorila dojem skla.
Moja mravčia práca, pri ktorej bolo treba aj štipku trpezlivosti, bola zakončená skúškou odolnosti v rukách môjho 22-mesačného syna. A výsledok? Kufrík prežil :)
A tak darček mohol putovať do majiteľkiných rúk. A radosť z neho bola obojstranná.
A tak darček mohol putovať do majiteľkiných rúk. A radosť z neho bola obojstranná.
Michelle
tak toto je nádhera! sama som si v detstve stavala kadejaké domčeky, ale ani jeden by sa nevyrovnal tomu tvojmu. kiežby som ja mala takú tetu, juj! s takým domčekom by mi ani zastrúhaný vlas do hmhm nevošiel. šikovné ruky máš.
OdpovedaťOdstrániť